Napriek daždivému počasiu sa Maťovi podarilo na poslednú septembrovú sobotu vybaviť nádherný slnečný deň. Krásne počasie zlákalo veľa Maťových a Katkiných kamarátov a známych čo sa prejavilo vo veľkej účasti na tohtoročnej Šarkaniáde. Minulý ročník sme museli vynechať, lebo Maťko ochorel a tak sme si tento ročník nemohli nechať ujsť. Seriózne sme sa pripravovali. Rozhodli sme sa získať cenu v kategórii doma vyrobených šarkanov. Pekne som si to naštudoval na internete, nakúpil si materiál a v piatok do druhej v noci som vyrábal šarkana. V sobotu ho Maťko pomaľoval a Paťko pomohol s výrobou chvosta. Najviac sa práca páčila Maťkovi, veľmi sa už tešil na púšťanie. A presne v duchu tradícií sa Maťovi začala pomaly zvyšovať teplota a namerali sme mu 37 stupňov. Keďže Janka nebola doma, ale na výlete v Krakove, my chlapi sme sa rozhodli, že to žiadna prekážka nie je a na Prašník ideme. Zbalili sme šarkana, Dorku, deti a hurá.

Na Prašníku nás čakalo veľa ľudí, slnkom zaliate polia a takmer žiadny vietor :-))). Paťo sa okamžite postavil do baru a robil barmana a my s Maťom sme sa pokúsili dostať nášho šarkana do vzduchu. Nedá sa povedať, že by vôbec neletel, len sa akosi bál výšok. Myslím, že chyba bola v tom, že naozaj fúkal len slabučký vetrík, ktorý nedokázal nášho šarkana vytiahnuť hore. Výborne lietalo zopár ľahučkých fóliových čínskych produktov, ale na poctivého domáceho šarkana z dreva a papiera to jednoducho nestačilo. Počkáme si na väčší vietor a pôjdeme ho otestovať ešte raz.

Okrem lietania mal veľký Maťo pripravený bohatý program, najviac boli oceňované grilované klobásky a súťaž v hľadaní zakopaného demižóna slivovice. Najmä táto súťaž preverila kvalitu rodinnej výchovy detí, lebo demižón hľadali deti za pomoci indícií vhodne rozmiestnených po farme. Výnimočne sme ocenili indíciu skrytú pod capovým krkom, ktorú náš Maťko ležiac na capovi získal s nasadením všetkých síl. Celú cestu autom domov, až kým sme ho doma kompletne neumyli mydlom a šampónom, sme na to spomínali :-)). Večer chlapci dostali cenu za 3. miesto v doma vyrobených šarkanoch a pozreli sme si kremnického chrliča ohňa Andreja. Na záver dňa sme v Piešťanoch naložili Janku, ktorá hneď zacítila Maťove víťazstvo nad capom a štastní sme dorazili domov.

Tentokrát som nemal svoje foto, takže mám len zopár fotiek od Katky. Katka asi dá tiež nejaké fotky na internet, tak sa nezabudnite pozrieť aj na Etelku čo je nového.